Snahy o vytvorenie jednotnej tatranskej obce siahajú do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy v Tatrách nastávali veľké majetkové presuny. Tatry na slovenskej strane boli zadelené do troch okresov a patrili do katastrálneho územia 22 obcí. V roku 1947 vznikla obec Vysoké Tatry (Vyhláška SNR č.52/1947 Zb.), s magistrátom a s pôsobnosťou okresného národného výboru. Obec sa rozprestierala od Troch studničiek po štátnu hranicu pri Javorine. Sídlo obce bolo v Starom Smokovci. Administratívne zjednotenie smerovalo k vypracovaniu rajónového územného plánu, jednotnému štatútu, dlhodobému plánu rozvoja Vysokých Tatier. Po roku 1948 tu prakticky zanikol súkromný sektor, hotely, sanatóriá, penzióny, dopravné zariadenia atď. menili nielen svojich majiteľov, ale aj pôvodné využitie, ktoré sa začína orientovať predovšetkým na rekreáciu. Vzniká Jednotný národný výbor Vysoké Tatry, ktorý mal postupom času rôzne právomoci ( okres, kraj). Roku 1957 dostali Vysoké Tatry štatút kúpeľného miesta. Od roku 1960 sa Vysoké Tatry stávajú súčasťou popradského okresu. 18.decembra 1948, s účinnosťou od 1.1.1949, bolo celé územie Vysokých a Belianskych Tatier vyhlásené za Tatranský národný park.